• Naďa

AKO SA STAŤ ARCHITEKTOM A NEZOMRIEŤ PRI TOM.

Updated: Dec 25, 2020

Traduje sa, že ak si skutočne oddaný architekt, nikdy nezažiješ rovnováhu medzi prácou a spoločenským životom. Tí šťastnejší z nás si tým prešli a s odstupom času sa na tom dokážu zasmiať. Subkultúra "allnighterov" však skutočne existuje a dôsledky takéhoto životného štýlu môžu byť fatálne.


Pred niekoľkými rokmi zverejnil britský magazín Architect's journal zaujímavý prieskum so znepokojivými výsledkami, ktoré obleteli architektonický svet. Štúdia medzi britskými študentami architektúry odhalila, že viac ako 25% z nich muselo vyhľadať odbornú pomoc kvôli duševným problémom súvisiacim s ich štúdiom. Ďalších 26% uviedlo, že si myslia, že v budúcnosti budú musieť takúto pomoc vyhľadať.


Viac ako polovica študentov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, uviedla obavy týkajúce sa duševného zdravia.

Ako najčastejšie dôvody problémov s duševným zdravím respondenti uvádzali najmä dlhé hodiny práce. Prieskum zistil, že takmer jedna tretina študentov trpí dlhodobým nedostatkom spánku, nakoľko pravidelne pracuje aj počas noci. Až 91% študentov pritom uvádza, že kvôli svojmu štúdiu už absolvovali aspoň jednu noc bez spánku.





Prieskum tiež zistil rozsiahlu nespokojnosť s kvalitou vzdelania, ktorú študenti pociťovali. Viac ako 60% respondentov uviedlo, že štúdium architektúry trvá príliš dlho a 35% študentov sa obávalo, že ich štúdium dostatočne nepripravilo pre prax.



Prečo študenti trpia?


Vo všetkých študijných odboroch stretávame mladých ľudí, u ktorých sa z rôznych dôvodov rozvinú problémy s duševným zdravím. Zdá sa, že medzi študentmi architektúry je počet takýchto prípadov výrazne vyšší. Prispieva k tomu najmä dĺžka štúdia, izolácia, konštantný tlak, ktorý študenti pociťujú počas celého školského roka a tiež stres z budúcej praxe.

Pre budúceho architekta je veľakrát ťažké udržať si stabilné sociálne väzby. Dochádza k tomu najmä preto, že štúdium architektúry sa výrazne odlišuje od iných odborov. Takmer na každom predmete ste povinní pravidelne odovzdávať vypracované zadania, vďaka čomu vám bude na záver - počas zápočtového týždňa - udelený zápočet. Toto konštantné vysoké nasadenie sa prirodzene stretáva s nepochopením a vzťahy postupne chladnú. Pre architekta sa školský rok nesie v duchu nekonečného kolotoča, kedy zo všetkých strán počúvate: "Nech už konečne skončí tento strašný semester a príde skúškové!" a následne: "Bože, už nech skončí to strašné skúškové a príde nový semester!".


Nespočetné hodiny strávené nad zadaniami, zdá sa, nekončia dňom, kedy získate diplom. Tento postoj k neúmerne dlhej pracovnej dobe väčšinou pretrváva aj v zamestnaní a predstavuje hlboko zakorenenú a nebezpečnú kultúru v oblasti architektúry.



Príznaky psychickej nepohody


Človek je adaptabilný organizmus. Dokáže si relatívne rýchlo zvyknúť na extrémne podmienky a môže sa stať, že prestane vnímať ich neúnosnosť. Je dôležité, aby sme boli schopní zadefinovať náš problém. To, že je človek v psychickej nepohode, sa dá zistiť aj podľa týchto bežných príznakov:


Nepokojný spánok

Ak vás niečo trápi, je pravdepodobné, že na sebe pozorujete problémy so spánkom. Stáva sa, že večer nedokážete zaspať, pretože váš mozog sa nedokáže vypnúť. S tým sú spojené ťažkosti s ranným vstávaním. Budíte sa neoddýchnutí a zvládanie bežných aktivít sa zdá byť ťažšie než inokedy.


Konštantná úzkosť

Prekonávate konštantnú úzkosť, ak máte neustály, dlhodobý pocit, že svet sa na Vás rúti a všetko je zlé. Nepríjemné pocity nezmizli ani po tom, keď sa vám podarilo vyriešiť problém, o ktorom ste si mysleli, že vám privodil úzkosť. Dostali ste sa do bodu, kedy neviete charakterizovať, prečo sa cítite zle.


Fyzické znaky

Ľudia si často nesprávne myslia, že len preto, že má choroba psychický pôvod, nebudú existovať žiadne fyzické prejavy. Pri začínajúcej depresii alebo úzkosti zažíva mnoho ľudí nevoľnosť, záchvaty paniky, triašku a nadmerné potenie. Môžete sa tiež stretnúť so zvýšeným vypadávaním vlasov, alebo s ekzematickými prejavmi na koži.

Problémy s koncentráciou

Ak sa neustále trápite nad nejakým problémom, je možné, že sa stretnete s ťažkosťami s koncentráciou a pamäťou. Vaša myseľ je natoľko zaneprázdnená, že nie ste schopný sústrediť sa a môže byť pre vás zložité jasne sa vyjadrovať.


Pocity viny, beznádeje, zúfalstva

Úzkosť býva sprevádzaná nepríjemnými pocitmi prázdnoty, beznádeje či zúfalstva, ktoré môžu vyústiť v hnev. Neustále porovnávanie sa s ostatnými môže viesť k nízkemu sebavedomiu a pocitu nedostatočnosti.


Izolácia a vyhýbanie sa socializácii

Ak sa cítite zle, je prirodzené, že sa začnete izolovať a stratenú pohodu sa snažíte nájsť medzi štyrmi stenami vlastnej izby. Niekedy je prospešné dať si od kolektívu pauzu. Zbystrite však pozornosť, ak stavy izolácie pretrvávajú niekoľko dní až týždňov.


Samovražedné sklony

Asi najzávažnejší prejav psychickej nepohody predstavujú myšlienky na sebapoškodzovanie alebo na samovraždu. So zvýšeným rizikom samovraždy sa spájajú špecifické klinické nálezy: dlhodobá nespavosť a zanedbávanie seba samého.



Ako sa o seba starať


Dlhodobé pocity psychickej nepohody prispievajú k rozvinutiu psychických problémov, napríklad depresií. Nie každá zlá nálada však znamená, že máme hneď "depku”. Depresia predstavuje vážnejší klinický stav, ktorý môže byť výsledkom práve dlhodobej zlej nálady a negatívneho myslenia.



Duševné zdravie je základom pre správne fungovanie a šťastnú myseľ. Aby ste si prinavrátili alebo udržali psychickú pohodu, skúste sa zamerať na nasledujúce body:

  • Aspoň na chvíľu umiestnite samých seba na prvé miesto.

  • Každý deň dbajte na 3 základné veci: kvalitný spánok, vyváženú stravu a čerstvý vzduch.

  • Nájdite si fyzickú aktivitu, ktorá vás bude baviť a venujte sa jej aspoň raz týždenne.

  • Každý deň si doprajte "me-time". Uvarte si čaj a na 15 minút sa v tichosti posaďte niekam na vzduch. Doprajte si čas zoradiť si svoje vlastné myšlienky a pocity.

  • Buďte na seba dobrí. Ak ste v ťažkej situácii, dýchajte zhlboka a skúste sa sami sebe prihovoriť tak, ako by ste sa prihovárali dobrému priateľovi.

  • Stretávajte sa s inými ľuďmi. Nájdite si čas na priateľov, zapájajte sa do skupinových aktivít či športov. Pridajte sa do skupiny ľudí, ktorí majú rovnaké záujmy a uvidíte, ako sa váš život obohatí o nové zážitky.

  • Dbajte na time - management a nenechávajte veci na poslednú chvíľu. Ak máte problémy so zvládaním školských či pracovných povinností, vytvorte si časový harmonogram, podľa ktorého sa budete riadiť pár týždňov, kým si na nový režim nezvyknete.

Rady poskytol český lekár a psychiater Peter Hejzlar.



Kde vám vedia pomôcť?


Každý z nás by mal vedieť na koho sa obrátiť, ak cítime, že potrebujeme pomoc, podporu alebo poradenstvo. Ak máte pocit, že niečo je nad vaše sily, oznámte svoje obavy osobe, ktorá sa na vašej fakulte venuje týmto problémom, alebo aspoň svojmu konzultantovi. Nebojte sa o tom hovoriť.


Je v úplnom poriadku vyhľadať pomoc, aj keď si nie ste istí, či máte skutočný problém.

Je možné, že cítite niektoré z vyššie spomínaných príznakov, ale nemáte istotu, či skutočne potrebujete odbornú pomoc. Nezabudnite, že v každom prípade je v úplnom poriadku vyhľadať pomoc, aj keď si nie ste istí, či máte skutočný problém. Vždy tu pre vás bude niekto, kto vás vypočuje.


Ak ste študenti, vyhľadajte pomoc priamo na vašej fakulte. Študenti a zamestnanci STU môžu využiť služby Poradenského centra STU. V tomto zložitom období poskytuje centrum poradenské služby:

  • PO - ŠTV  8:00 - 14:00 formou telefonických konzultácií na tel. čísle 0948 125 728;

  • kedykoľvek emailom na poradenske.centrum@stuba.sk;

  • prostredníctvom vopred dohodnutých osobných konzultácií.

Zaujímať by Vás mohli aj webináre, ktoré Poradenské centrum STU organizuje. Pomôžu vám napríklad s časovým manažmentom v období skúškového obdobia, predstavia vám metódy efektívneho učenia, či zlepšia vaše komunikačné zručnosti.


Ak cítite, že potrebujete okamžitú pomoc, skvelým miestom, kam sa môžete obrátiť, je Linka dôvery. Je to bezplatná anonymná telefonická linka, prevádzkovaná Ligou za duševné zdravie SR. Jednoducho zavolajte na číslo  0800 800 566 alebo navštívte ich webovú stránku www.linkanezabudka.sk. Vyškolení psychológovia a terapeuti vás vypočujú, poskytnú vám emočnú podporu, či rady v ťažko riešiteľných situáciách.



Starostlivosť o duševné zdravie by mala byť rovnako dôležitá, ako snaha o to fyzické. Aj keď sami na sebe nepozorujete spomínané príznaky, venujte pozornosť svojim spolužiakom alebo kolegom. Všímajte si, či nenastali výrazné zmeny v ich správaní, či nestratili motiváciu, alebo nezačali napríklad viac požívať alkohol.


Mnoho ľudí nedokáže otvorene hovoriť o svojom trápení, alebo nevie, na koho sa obrátiť. Nemusíte sa báť, že takémuto človeku dáte zlú radu. Často sa stačí iba prihovoriť a uistiť ho, že ste tu pre neho, aby ste ho vypočuli.

698 views0 comments

Recent Posts

See All