Hneď po zodpovedaní si esenciálnej otázky: "Prečo, preboha, sa chcem stať práve architektom?", by sa mal každý mladý Corbusier a Zaha zamyslieť nad tým, akým spôsobom vytvára svoje architektonické koncepty.
Proces navrhovania môže byť pre študentov nesmierne náročný. Neodbytní konzultanti sa ich znova a znova pýtajú: „Aký je tvoj koncept?“. Často sa stáva, že sa táto otázka stretne s prázdnym pohľadom, alebo generátorom náhodných slov.
Ak nechcú nechať svoj talent zapadnúť prachom a stratiť sa v šedom dave priemerných architektov, musia nájsť smer, ktorým sa vydajú a postupom rokov si vytvoriť stabilnú vlastnú identitu. V tomto článku sa podrobne pozrieme na architektonické koncepty a na to, ako zapadajú do procesu navrhovania.
“Neexistuje jediné správne riešenie. To svoje si však musíme vedieť obhájiť.”
Skúsme sa pri konzultáciách vyhnúť vyjadreniam ako "neviem, proste sa mi to takto páčilo" a "je to zaujímavé".
Pojem koncept a jeho definícia
Koncept reprezentuje myšlienku, teóriu alebo pojem. V architektúre by sme ho tiež mohli opísať ako „prístup“ k dizajnu. Keď uvažujeme o architektonickom koncepte, uvažujeme o abstraktnej myšlienke, ktorá sa nemení v priebehu procesu navrhovania a riadi jeho proces. To však nemusí byť nevyhnutné. Koncept môže súvisieť s mnohými faktormi a môže sa vyvíjať a rásť spolu s návrhom.
Architektonické koncepcie sú dizajnérsky spôsob, ako reagovať na zadanie projektu, ktoré nám predložil konzultant, klient, či zadávateľ architektonickej súťaže. Sú chápané ako súhrn architektonických analýz a ideí, odkazujúcich sa jedna na druhú v rámci diela, ba dokonca za jeho hranice. Každý projekt je definovaný svojou ústrednou témou, má špecifické požiadavky, kritické obmedzujúce problémy a ohrozenia, a zároveň disponuje príležitosťami, ktoré je potrebné v procese navrhovania odhaliť a využiť. Jednotlivé zadania sa v procese navrhovania dajú riešiť mnohými spôsobmi. Neexistuje jediné správne riešenie, to svoje si však musíme vedieť obhájiť.
Prístupy k navrhovaniu
Existuje niekoľko oblastí, na ktoré sa dizajnér môže zamerať v počiatočných fázach navrhovania a ktorými nechá formovať svoj budúci projekt. V priebehu navrhovania by sa mali vzájomne prelínať, dopĺňať a nakoniec harmonicky koexistovať. Tieto prístupy možno kategorizovať ako:
funkčný
materiálový
kontextový
konceptuálny
formálny
participačný
filozofický
Funkčný
Čo je dôležitejšie, funkčnosť návrhu alebo estetika stavby? S mnohými sa zhodneme na tom, že každá stavba by mala fungovať. Nájdu sa typy stavieb, pri ktorých by sme dokonca výrazne uprednostnili racionálnu funkčnosť pred dominujúcou estetikou. Napríklad továreň s výrobnou linkou má celkom konkrétne požiadavky na funkčnosť, ktoré je nutné dodržať pre zabezpečenie efektivity výroby.
“Vnímanie krásy je priveľmi subjektívne na to, aby sme ho paušalizovali.”
Funkčný prístup k dizajnu ale neznamená, že nemôžeme preukázať kreativitu a vkus. Vnímanie krásy je však priveľmi subjektívne na to, aby sme ho paušalizovali.
Funkčná analýza objektu nemusí pozostávať len z grafických diagramov pohybu návštevníkov či vzájomných náväzností jednotlivých miestností. Ako príklad uvediem návrh nemocnice. Zabezpečenie efektívneho fungovania budovy nemocnice je najvyššou prioritou architekta. Na druhej strane, dnes je už bežne známym faktom blahodarný psychologický vplyv zelene, svetla, materiálov a farieb na rekonvalescenciu pacientov. Čo tak zahrnúť do tejto analýzy aj myšlienku, aby tvar a usporiadanie vnútorných priestorov nemocnice "fungovali" aj z pohľadu urýchlenia liečebných procesov? Zabezpečí dizajn stavby dostatočné preslnenie izieb pacientov a výhľad na zeleň? (pozri si článok o pôsobení zelene v angličtine tu)
Materiálny
K dizajnu môžeme pristupovať aj tak, že sa v rámci našich prvotných konceptov zameriame na materiály konštrukcií. Voľba konkrétneho materiálu nás následne prirodzene povedie ku konkrétnym formám konštrukcie, čím organicky vytvoríme určitý vzhľad.
Možno si vyberieme materiálny prístup založený na kontexte okolia stavby. Lokalita do ktorej bude stavba zasadená, nám môže poskytovať historicky využívané materiály, ktoré vieme použiť aj dnes iným, inovatívnym spôsobom. Výberom lokálnych materiálov poskytneme miestnym návštevníkom pocit pohodlia a akejsi známosti a zároveň prikloníme pozornosť k ekológii a environmentálnym výhodám získavania materiálov na lokálnej úrovni.
Kontextový
Tento prístup sa zaoberá kontextom miesta a okolia, historickými črtami oblasti a najmä ľuďmi, ktorí oblasť obývajú. Pri tomto type koncipovania vychádzame z analýzy širších vzťahov a opierame sa o údaje, ktoré sme zhromaždili o lokalite.
( o tvorbe analýzy širších vzťahov si prečítaš tu )
Každý projekt by mal disponovať prvkami kontextového prístupu, nakoľko každý návrh by mal brať do úvahy lokalitu, v ktorej sa nachádza. Niektoré návrhy na to môžu byť zamerané výraznejšie ako iné a považovať to za najdôležitejší faktor v dizajne. Avšak kontextový prístup k dizajnu nemusí zákonite znamenať, že stavba bude do svojho okolia zasadená harmonicky. Architekt sa môže rozhodnúť spraviť zo svojej budovy akcent vyčnievajúci nad svoje okolie, alebo vytvoriť kontrast medzi niečim starým a novým. Existuje mnoho prístupov ku kontextovým architektonickým konceptom.
Konceptuálny
Myšlienkou konceptuálnej architektúry sa zaoberá konceptuálny prístup. To naznačuje, že každá časť projektu sa týka najmä konceptu. Celý dizajn je zameraný zásadne iba na myšlienku, nie na pluralitu prístupov a procesov. Konceptuálna architektúra sa mnohokrát nikdy nerealizuje, ale skôr je navrhovaná ako forma provokácie a skúmania myslenia.
Formálny
Formálny prístup k dizajnu využíva k vývoju konceptu formálny jazyk architektúry. Inšpiruje sa architektúrou klasicizmu (17.-18.stor.), ktorá nastoľuje formálne pravidlá nášho návrhu. Klasicistický sloh predstavuje jeden z najskorších systémov architektonického jazyka, ktorý formalizuje proporcie, mierku a formu.
Aj keď dizajn nemusí byť svojím štýlom klasicistický, je možné, že formálne pravidlá proporcií, mierky či zlatého rezu budú transformované do modernej budovy.
Participačný
Tvorba väčšiny architektonických projektov sa dá považovať za spoluprácu. Bez ohľadu na to, aký veľký je tým dizajnérov, pracujúcich na rôznych aspektoch budovy, do projektu sú zapojení aj klienti, zainteresované strany, inžinieri, dodávatelia a mnoho ďalších. Konečný užívateľ budovy je však jednou z najdôležitejších častí skladačky, ktorá sa často priamo nezúčastňuje procesu navrhovania.
Niektorí architekti začínajú voliť prístup, v ktorom konečný užívateľ stavby vnímaný ako na hlavný odborník na požiadavky na budovu. Užívateľ sa zúčastňuje na spoločnom brainstormingu s architektom a investormi a vďaka tomu sa priamo podieľa na procese navrhovania. Je to obzvlášť obľúbené pri projektoch, ktoré sú zamerané na veľké komunity či sociálne skupiny, kde môžu byť zručnosti a vedomosti užívateľov budovy zahrnuté do rozvoja projektu. Tento prístup je v študentskom projekte zriedka možný, ale stojí za zváženie ako prístup k navrhovaniu.
“Spôsob života, akým ľudia žijú, môže byť ovplyvnený architektúrou. Nezabúdajme, že to platí aj naopak.”
Podľa japonského architekta Tadaa Anda, môže byť spôsob života, akým ľudia žijú, priamo ovplyvnený architektúrou. No platí to aj naopak. Architektúra je mnohokrát formovaná práve spôsobom života jej obyvateľov.
Filozofický
Ďalším možným prístupom k architektonickému konceptu je úvaha nad vlastnou filozofiou dizajnu. Filozofia dizajnu predstavuje sadu hodnôt, ktoré používame na formovanie svojho dizajnu. Tieto hodnoty by mohli byť životnými hodnotami projektanta, odrazom architektonického briefu alebo kontextom lokality. Možná je aj kombinácia všetkých troch.
Skúste sa zamyslieť a vybrať si z nasledujúcich dvojíc:
umelecké vs. vedecké
racionálne vs. iracionálne
subjektívne vs. objektívne
potreba vs. žiadostivosť
jednotlivec vs. spoločnosť
kreatívne vs. konzervatívne
zložito vs. minimalisticky
dizajn pre dnešok vs. dizajn pre budúcnosť
človek vs. príroda
pokračujeme v článku Ako vytvoriť architektonický koncept a čo mu predchádza.